Únava v rodičovstve nie je slabosť. Je to prirodzený dôsledok toho, že dávame energiu, čas, pozornosť a starostlivosť deťom aj domácnosti— často bez prestávky. Naše telo aj myseľ majú svoje limity. Keď ich prekročíme, únava sa stane jazykom, ktorým nám telo hovorí „zastav sa“.

Väčšina rodičov však nemá priestor len tak vypnúť. Nemáme oficiálne prestávky, dovolenky podľa potreby ani možnosť odovzdať štafetu, keď sme na dne. Rodičovstvo je nepretržité. A práve preto je dôležité spomaliť skôr, než sa úplne vyčerpáme.

Spomalenie neznamená ležať celé dni na gauči (aj keď aj to je niekedy potrebné). Znamená to dať si malé pauzy počas dňa – 5 minút na balkóne, krátku sprchu osamote, pomalú kávu, pár vedomých nádychov, chvíľu ticha, alebo len vypnúť mobil a zavrieť oči.

Tieto mikro-okamihy sa môžu zdať nepodstatné, ale pre nervový systém majú obrovskú hodnotu. Sú to malé signály bezpečia a oddychu, ktoré postupne znižujú napätie. Rodič, ktorý spomalí, nie je sebecký. Je múdry. Lebo vie, že ak vyhorí, nemôže byť pre svoje deti tým, kým by chcel byť.

Spomalenie je dar nielen pre nás, ale aj pre deti. Náš pokoj je ich pokoj. Náš rytmus je ich rytmus. Ak sa naučíme byť citlivejší na vlastnú únavu, deti sa naučia to isté – že starostlivosť o seba patrí do bežného života.